Ako sa poistiť pri práci v jadrovej elektrárni?

Práca v jadrovej elektrárni patrí medzi rizikové povolania, podobne ako napríklad práca v bezpečnostných či záchranárskych zložkách. Možno sa budete čudovať, ale medzi rizikové profesie patrí napríklad aj profesionálny tanec. Majú ľudia zarábajúci si na živobytie rizikovejšie ako všetci ostatní šancu poistiť sa? Majú špeciálne podmienky alebo možno privilégiá týkajúce sa dôchodkového, ale aj životného či úrazového poistenia? Čítajte a dozviete sa určite aj to, čo ste doposiaľ netušili.

Rizikové profesie

Ak by sme sa nechali príliš uniesť, každú profesiu by sme mohli do istej miery považovať za rizikovú. Nemôžeme to však hodnotiť ako pri krasokorčuľovaní, kde sú známky za umelecký dojem čisto subjektívnym názorom konkrétneho rozhodcu. Aby v tom bol poriadok, rizikovosť profesií je všeobecne daná zákonom. Presnejšie ju dokážu vymedziť lekári, experti z úradov verejného zdravotníctva, odborníci na bezpečnosť práce a samozrejme aj pracovníci poisťovní.

Kategorizácia profesií podľa miery zdravotných rizík  v súvislosti s povinným dôchodkovým poistením bola na Slovensku zrušená k 1. januáru 2000. Súvisí to najmä s radikálnou dôchodkovou reformou, ktorá od roku 2003 v našej krajine zmenila pôvodný dôchodkový systém na trojpilierový. Do roku 2000 vyzerala kategorizácia rizikových profesií takto:

I. pracovná kategória

Patria do nej najmä zamestnania, v ktorých sa počas kalendárneho mesiaca vykonávali sústavne rizikové práce, pri ktorých dochádzalo k častým a trvalým poruchám zdravia  zamestnancov, pôsobením škodlivých fyzikálnych a chemických vplyvov. Ide hlavne o práce:

• v baníctve, vykonávané pod zemou v hlbinných baniach,

• členov leteckých posádok  a pracovníkov sústavne činných v lietadle za letu,

• členov posádok námorných lodí,

• zvlášť ťažké a zdraviu škodlivé v hutách  alebo ťažkých chemických prevádzkach,

• v jadrových elektrárňach,

• pri ťažbe a opracovaní kameňa,

• s dokázanými chemickými karcinogénmi a pri pracovných procesoch s rizikom chemickej karcinogenity.

II. pracovná kategória

Boli do nej zaradené najmä zamestnania, v ktorých sa vykonávali sústavne a v priebehu kalendárneho mesiaca prevažne práce, pri ktorých boli zamestnanci významne obťažovaní: látkami, prostredím alebo pracovnými postupmi, ale aj nepriaznivými pracovnými a životnými podmienkami v tropických alebo zdravotne náročných oblastiach. Patria sem hlavne práce:

• v infekčnom prostredí,

• v prostredí zdraviu škodlivých plynov,

• s karcinogénnymi a dráždivými látkami,

• v extrémnych teplotách, vlhkosti a mokrom prostredí.

III. kategória obsahovala všetky zamestnania, zaradené do preferovaných kategórií I. a II.

Zaradenie zamestnania do pracovnej kategórie záviselo od charakteru prác vykonávaných v danom zamestnaní, najmä od ich fyzickej a psychickej náročnosti, od ich negatívneho vplyvu na zdravotný stav zamestnanca a na jeho bezpečnosť pri práci.  Podľa pôvodnej kategorizácie sú a budú posudzované dôchodkové nároky všetkých, ktorí vykonávali rizikové profesie do 31. 12. 1999.  Zjednodušene: do dôchodku pôjdu skôr a budú ho mať vyšší.

Riziková práca po novom

Napriek tomu, že pôvodná kategorizácia rizikových profesií v legislatíve týkajúcej sa dôchodkového zabezpečenia už cez 20 rokov neexistuje, neznamená to, že neexistujú rizikové profesie. Sú definované ako riziková práca v Zákone č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia.

Platí, že:

• profesie sú rozdelené do štyroch kategórií,

• práce zaradené do kategórie 3. sú považované za práce s vysokou mierou zdravotného rizika,

• práce v kategórii 4. majú veľmi vysokú mieru zdravotného rizika  a smú sa vykonávať len zákonne obmedzený čas,

• pri rizikovej práci hrozí zvýšené nebezpečenstvo choroby z povolania, profesionálnej otravy alebo iného poškodenia zdravia v súvislosti s prácou,

• zoznam rizikových profesií neexistuje, rizikovosť posudzuje úrad verejného zdravotníctva,

• veľmi zjednodušene môžeme tvrdiť, že kategórie 3. a 4. suplujú a dopĺňajú pôvodné kategórie I. a II., používané do 1.1. 2000,

• v novej kategorizácii sú doplnené faktory, ovplyvňujúce zdravie zamestnancov, napríklad viaceré druhy žiarenia, vrátane elektromagnetického, ale aj psychická pracovná záťaž,

• každý,kto vykonáva rizikovú prácu, má nárok na doplnkové dôchodkové poistenie a povinnosť vstúpiť do III. dôchodkového piliera.
  

A čo ostatné poistenie?

Dôchodkové poistenie aj po reforme dôchodkového systému zohľadňuje mieru rizikovosti vykonávanej práce. Platí to ale aj pri iných, komerčných produktoch poistenia?  V poisťovníctve platí viacero pravidiel, ktoré by sa mohli laikovi zdať antonymné, úplne protichodné alebo navzájom sa vylučujúce:

• nie všetky riziká sa dajú poistiť,

• čím viac vypočítateľných rizík, tým vyššia šanca poistiť aj špecifické riziko,

• riziko sa musí dať presne definovať a finančne vyhodnotiť,

• riziko nesmie byť predvídateľné a musí byť náhodné,

• selekcia a antiselekcia sú hodnotiace princípy rizikovosti klientov.

Pri hodnotení miery rizikovosti konkrétnych skupín poistencov vychádzajú analytici poisťovní z dlhodobých štatistík. Pomocou rizikových analýz budúceho vývoja dokážu efektívne nastaviť poistné produkty. Rátajú nielen s očakávanou mierou plnenia poistných udalostí, ale aj s mierou pravdepodobnosti, či k udalostiam vôbec dôjde. Preto nás neprekvapí, že medzi základné kritériá hodnotenia rizikovosti žiadateľa, napríklad pri životnom a úrazovom poistení, budú vo väčšine poisťovní patriť:

• vek  a pohlavie,

• povolanie,

• bydlisko,

• zdravotný stav, 

• životný štýl,

• fajčiar/nefajčiar

• preferované koníčky.

Životná poistka nefajčiacej copywriterky v najlepšom veku, bývajúcej v Považskej Bystrici, milujúcej vážnu hudbu, bude v rovnakej poisťovni iná ako poistka fajčiaceho hasiča zo špeciálnej zásahovej jednotky jadrovej elektrárne v Mochovciach. Všeobecne platí pravidlo: čím vyššie je vyhodnotené riziko, tým vyššie je poistné.

Pri posudzovaní rizikovosti povolaní samozrejme všetkým poisťovniam slúži ako základ „zákonná selekcia“, používajú však bežne aj „princíp antiselekcie“.  Rôzne poisťovne majú rozdielne kritériá a aj počty rizikových skupín a ich „rebríčky“. Všetky pritom vychádzajú zo svojich vlastných štatistík, spoločne však z rovnakých štátnych štatistík úmrtnosti a úrazovosti – aj pracovnej. Každá poisťovňa má vlastné kategórie rizikových skupín, zvyčajne ich je 3 –5. 

Zamestnanec jadrovej elektrárne…

… by nemal byť v oblasti poistenia diskriminovaný a má samozrejme možnosť sa úrazovo, životne a dôchodkovo poistiť.  Naviac – ako každý, kto vykonáva rizikovú prácu – by mal mať aj isté výhody alebo úľavy oproti všetkým, ktorí sa živia nerizikovou prácou. Platí to najmä pre dôchodkové poistenie a zabezpečenie. Pri komerčnom poistení treba ale rátať so základným pravidlom poisťovníctva: čím vyššie riziko, tým vyššie poistné.