NBS: poisťovne musia plniť poškodené čelné sklá z PZP. Budú zvyšovať ceny?

Už dlhšie existujúca nevôľa poisťovní preplácať poškodené čelné sklá v rámci povinného zmluvného poistenia založená na doktríne o nepreukázateľnosti kauzálnej súvislosti medzi príčinou poškodenia skla a samotným následkom a s tým súvisiaca nejednotná prax poisťovateľov pri likvidácií škodových udalostí si vyžiadala intervenciu Národnej banky Slovenska, ktorá svojim stanoviskom k likvidácii škodových udalostí v povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v prípadoch škôd na čelnom skle spôsobených kameňom vymršteným spod kolies iného motorového vozidla zaviazala poisťovne k jednotnej praxi pri likvidácií škôd na čelnom skle z povinného zmluvného poistenia.

Podľa stanoviska NBS je v prípade škody na čelnom skle spôsobenej vymrštením kameňa spod kolies iného motorového vozidla okolnosť, ktorá má pôvod v prevádzke motorového vozidla.

Bude sa zvyšovať poistné?

Je nesporné, že niekdajšie zamedzenie plnenia škôd na čelných sklách z povinného zmluvného poistenia malo svoj pôvod v snahe poisťovní znížiť svoje náklady súvisiace s výplatou poistných plnení v dôsledku medziročne znižujúcej sa ceny povinného zmluvného poistenia a preto by bolo logické, keby sa poisťovne pokúsili preniesť zvýšené náklady na výplatu poistných plnení do vyšších cien povinného zmluvného poistenia navzdory mimoriadne silnej konkurencií v predmetnom poistnom odvetví.

Je stanovisko správne?

Do určitej miery dávala logiku aj doktrína o nepreukázateľnosti vzniku škody poisťovní, stanovisko NBS sa však opiera o platnú legislatívu a jeho právnu i vecnú správnosť nemožno spochybniť. Na druhej strane, poisťovateľ je pri posudzovaní poistnej udalosti povinný zistiť skutkový stav veci a to je v prípade, ak sa "škodca" i "poškodený" nedohodnú v otázke zavinenia škody v prípade nemožnosti preukázania vzniku škody nemožné.

Na Slovensku známy stav, kedy sa dlhodobo riešili opravy čelných skiel opísaním si evidenčného čísla pokiaľ možno náhodného nákladného vozidla a následne nárokovaním si škody z povinného zmluvného poistenia "náhodného" vinníka, alebo využitím ochoty kamaráta obetovať svoju bezškodovosť na PZP bol spoločensky tolerovaný a využívaný nemalou skupinou motoristov.

Na prvý pohľad môže byť pre mnohých v duchu hesla "z cudzieho krv netečie" sympatická a dokonca aj oprávnená snaha niektorých motoristov nárokovať si preplatenie takejto škody z PZP, no v zmysle Zákona o PZP sa poistné "stanovuje vo výške zabezpečujúcej splniteľnosť všetkých záväzkov poisťovateľa vyplývajúcich z poistenia zodpovednosti vrátane tvorby rezerv podľa osobitného predpisu," a to môže mať za dôsledok zvýšenie ceny povinného zmluvného poistenia pre všetkých, vrátane klientov, ktorí si v rámci individuálnej zodpovednosti a nevôle riešiť otázku škôd na čelných sklách šedými cestami platia poistenie čelného skla, alebo majú uzatvorené havarijné poistenie, ktoré môže kryť takýto typ škôd v plnom rozsahu.

Riešenie?

Generálna zákonná výluka plnenia čelných skiel z povinného zmluvného poistenia by zabránila možnej nutnosti zvyšovania ceny PZP spôsobenej zvýšenými nákladmi poisťovateľov na výplatu poistného plnenia a zároveň by jasným spôsobom otvorila priestor pre produkty poistenia čelného skla, ktoré by si klient mohol uzatvoriť na základe individuálneho rozhodnutia. Toto je jediný spôsob, ako zabrániť tomu, aby motoristi, ktorí v rámci individuálnej zodpovednosti predvídajú vznik škody a uzatvoria si patričné poistenie nedoplácali na tých, ktorí tak neurobia. Je to však príliš nepopulárne riešenie.