Úrok z omeškania vs. zmluvná pokuta: Aké sú rozdiely?

Zmluvná pokuta a úrok z omeškania sú v podnikateľskej praxi často skloňovanými témami, pretože súvisia s oneskoreným plnením finančných záväzkov. Zmysel týchto pojmov je však často zamieňaný. V článku si povieme niečo o tom, ako znie ich právna úprava a aké sú medzi nimi základné rozdiely.

Zmluvná pokuta

Zmluvná pokuta je v súčasnosti v obchodných vzťahoch veľmi častým právnym inštitútom. Pri podpise zmluvy si však podnikatelia často neuvedomujú úskalia tohto inštitútu. Často ich zistia až v štádiu, keď si ich obchodný partner uplatní nárok zo zmluvnej pokuty na súde alebo rozhodcovskom súde. 

Veľmi obvyklým javom je tiež zamieňanie inštitútov zmluvnej pokuty a úrokov z omeškania či uplatnenie zmluvnej pokuty bez platnej dohody.

Základná legislatíva zmluvnej pokuty

Jednotlivé ustanovenia zmluvnej pokuty sú obsiahnuté v Občianskom zákonníku podľa § 544 a § 545 - zákon č. 40/1964 Zb. V obchodno-právnych vzťahoch sa však popri tejto právnej úprave uplatňujú aj ustanovenia Obchodného zákonníka - § 300 až § 302 (zákon č. 513/1991 Zb.).

Dôležitou skutočnosťou je, že právna úprava zmluvnej pokuty podľa Občianskeho zákonníka je založená na princípe preukazovania zavinenia.

Z Obchodného zákonníka je dôležité najmä ustanovenie podľa  § 301 - neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta.

Zásadným pravidlom v súvislosti so zmluvnou pokutou podľa Obchodného zákonníka je skutočnosť, že právna úprava (§ 300) je založená na princípe objektívnej zodpovednosti a oprávnená strana nemusí preukazovať zavinenie. 

Podnikateľské subjekty preto používajú pri zmluvnej pokute radšej ustanovenia Obchodného zákonníka, ktorý je pre nich výhodnejší. Pochopiteľne, podnikatelia sa môžu dohodnúť aj na použití zmluvnej pokuty na základe ustanovení Občianskeho zákonníka.

Špecifikácie zmluvnej pokuty

Výhodou zmluvnej pokuty je predovšetkým skutočnosť, že je tu možnosť jednoduchého dohodnutia. 

Špecifikácie, ktoré  zmluvnú dohodu charakterizujú, sú nasledovné: 

• Predstavuje peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, ak si nesplní svoju zmluvnú povinnosť.

• Musí byť zmluvnými stranami platne dohodnutá (písomne) – dôležitá je najmä suma dohodnutej zmluvnej pokuty. Dajte si pozor, aby ste si ju dohodli v primeranej výške. Neprimerane vysokú zmluvnú pokutu by totiž súd nepriznal.

• Dohoda o zmluvnej pokute má reálny význam iba vtedy, ak je zmluvná strana, ktorá má pokutu zaplatiť, finančne spôsobilá dohodnutú sumu zaplatiť.

• Pre veriteľa má dohoda o zmluvnej pokute význam iba v tom prípade, ak má dlžník dostatok majetku, ktorý môže byť v prípade porušenia zabezpečovanej povinnosti speňažený. Pri zmluvnej pokute totiž nie je v prospech veriteľa zaťažený konkrétny majetok dlžníka.

• Základnou funkciou zmluvnej pokuty je jej preventívna funkcia. Dlžníka by mala motivovať k tomu, aby si plnil zabezpečovaný záväzok, a to z dôvodu, aby sa vyhol povinnosti poskytnúť veriteľovi ďalšie plnenie - zmluvnú pokutu. 

Výška zmluvnej pokuty

Poznáme dva spôsoby, ako stanoviť výšku zmluvnej pokuty. Môžete si ju dohodnúť pevnou sumou (výhodné, ak ide o porušenie povinnosti nepeňažného charakteru) alebo určiť a dohodnúť spôsob výpočtu jej výšky - algoritmus, pomocou ktorého budete môcť priradiť výšku zmluvnej pokuty ku konkrétnemu momentu. Napríklad môže ísť o 5 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania po určitú dobu.

Legislatíva teda umožňuje, aby si zmluvné strany sami legálne dohodli  najvhodnejší model efektu tohto zabezpečovacieho prostriedku, čo je jednou z najväčších výhod zmluvnej pokuty.

Úrok z omeškania

Úroky z omeškania predstavujú predovšetkým úroky platené dlžníkom za nesplnenie peňažného záväzku  alebo jeho časti v určitom termíne. Ide teda o sankciu pre dlžníka, ktorý je v omeškaní so splnením svojho peňažného dlhu alebo so splnením peňažného záväzku. Typickými príkladmi sú napríklad oneskorená úhrada faktúr, splátky úveru, pôžičky alebo úroky z úveru.

Táto sankcia má pre dlžníka aj kompenzačný charakter - ak dlžník mešká so splnením finančného záväzku, veriteľ nemôže disponovať svojimi finančnými prostriedkami. Dlžník ich zase využíva neoprávnene a bez súhlasu veriteľa.

Úrok z omeškania býva preto často označovaný aj ako „paušalizovaná náhrada škody“. Platí sa popri samotnom dlžnom plnení a stanovuje sa ako percento z nezaplatenej časti dlhu.

Nedostatok finančných prostriedkov v prípade neuhradených faktúr môžete preklenúť do času ich zaplatenia spolu s úrokmi z omeškania prostredníctvom pôžičky pre živnostníkov.

Výška zákonných úrokov z omeškania

Ak si veriteľ splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, má právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve. V prípade, že výška úrokov v zmluve nebola dohodnutá, dlžník má povinnosť platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanovila vláda Slovenskej republiky nariadením. Maximálnu výšku úrokov z omeškania garantuje štát.

Výška zákonných úrokov z omeškania sa zmieňuje v Obchodnom zákonníku, a to podľa § 3​69 ods. 2 a § 369a  - v znení zákona č. 9/2013 Z. z. v spojení s § 1 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z.

Prehľad sadzby zákonných úrokov spolu s ich historickým vývojom môžete nájsť na stránke Ministerstva spravodlivosti SR. Od 16. 3. 2016 je výška sadzby zákonných úrokov nemenná a stanovená na 8 %.

Stanovená výška úroku z omeškania závisí na konkrétnej sume istiny a na dobe trvania omeškania. Existujú pritom dve sadzby výšky úrokov z omeškania, a to podľa toho, či ide o občianskoprávne alebo obchodnoprávne vzťahy:

• občianskoprávne vzťahy - sadzba sa stanovuje vo výške základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky (ECB) zvýšenej o 5 percentuálnych bodov. Ustanovuje ju vykonávací predpis k Občianskemu zákonníku, ktorým je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z. - § 3. Prehľad úrokových sadzieb ECB sa nachádza na webstránke NBS,

• obchodnoprávne vzťahy - sadzba sa stanovuje vo výške základnej úrokovej sadzby ECB zvýšenej o 8 percentuálnych bodov.

Zásadné rozdiely

Medzi zmluvnou pokutou a úrokom z omeškania existujú tieto  základné rozdiely: 

• Zmluvná pokuta, ak si ju zmluvné strany dohodnú, musí mať povinne písomnú formu a môže sa vzťahovať na porušenie akejkoľvek povinnosti, nielen za omeškanie s platením peňažnej pohľadávky. Ide o sankciu, ktorá je vecou dohody obidvoch zmluvných strán a závisí od ich vôle a rozhodnutia, či si zmluvnú pokutu dohodnú alebo nie.

• Úrok z omeškania vzniká zo zákona a jeho výšku garantuje štát. Avšak, iba v súvislosti s nezaplatením peňažnej pohľadávky, preto tu nie je potrebné jeho dohodnutie v zmluve. 

  
  

Pochopiteľne, úroky z omeškania sa môžu dohodnúť aj zmluvne. Ich výška môže byť vyššia ako je stanovené zákonom, avšak musí zodpovedať zásadám poctivého obchodného styku. Ak si veriteľ úrok z omeškania nedohodol v zmluve, môže si ho uplatniť v zmysle ustanovení Občianskeho alebo Obchodného zákonníka. 

Nezabudnite však vziať do úvahy častú novelizáciu Obchodného zákonníka, kde platí, že ak neboli úroky z omeškania dohodnuté zmluvne, veriteľovi nevzniká povinnosť žiadať úroky z omeškania.  

Záver

V podnikateľskej praxi nie sú pojmy ako úrok z omeškania a zmluvná dohoda nič nezvyčajné. Často však dochádza k ich zámene, čo pramení najmä v nepochopení obsahu týchto právnych inštitútov.

Zásadný rozdiel spočíva v tom, že zmluvná pokuta musí mať povinne písomnú formu a vzťahuje sa na porušenie akejkoľvek povinnosti. V protiklade s tým, výška úrokov z omeškania je stanovená zákonom (Obchodný a Občiansky zákonník) a garantuje ju štát. Čo je však dôležité, úroky z omeškania je možné uplatniť iba v súvislosti s nezaplatením peňažnej pohľadávky.