Možno sa budete čudovať, možno nie, ale Slovensko má spomedzi krajín Európskej únie a Európskeho združenia voľného obchodu 6. najvyššie celkové daňové a odvodové zaťaženie, a to až 49,7 %. V oblasti daňového a odvodového zaťaženia práce sme na tom ešte horšie, z 32 európskych krajín ho máme 4. najvyššie. Vonkoncom to nie sú lichotivé výsledky a vie to každý podnikateľ, živnostník, slobodný umelec, „dvojchlapová eseročka“ alebo majitelia firmičiek, firiem či podnikov, ale aj zamestnanci. Pozrime sa spolu na minimálne zdravotné a sociálne odvody živnostníkov.
Definujme
Živnostníkom – aby sme boli rodovo korektní, tak aj živnostníčkou, čiže samostatne zárobkovou činnou osobou (SZČO), je každá fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov. Živnostníci majú okrem toho živnosť, teda živnostenské oprávnenie podnikať. Ďalej v kalendárnom roku rozhodujúcom pre vznik alebo trvanie povinného nemocenského a dôchodkového poistenia dosahovali príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.
Trochu štatistiky…
… nikdy nezaškodí, zvlášť keď ide o reálne čísla, fakty, a nie hoaxové bludy blúdiace po sociálnych sieťach:
podľa rebríčka Svetovej banky a poradenskej spoločnosti PwC Paying taxes z roku 2020 sme v oblasti daňového a odvodového zaťaženia zo 190 krajín na 55. mieste
výška celkového daňového a odvodového zaťaženia 49,7 % nás zaradila na 6. priečku spomedzi 32 krajín Európskej únie a Európskeho hospodárskeho priestoru
okrem 6. najvyššieho celkového daňového a odvodového zaťaženia máme aj 4. najvyššie daňové a odvodové zaťaženie práce
naše „čísla“ sa pritom oproti predchádzajúcemu ročníku rebríčka nezmenili, viacero krajín nás však predbehlo
podiel SZČO zo všetkých tuzemských, súkromných a ziskovo orientovaných mikropodnikov, malých a stredných podnikov, je stabilne už niekoľko rokov okolo 63 %
živnostníkov je v našej krajine podľa dát Štatistického úradu okolo 320 tisíc, ich počet v ostatných rokoch klesá
vrátane zamestnancov živnostníkov je to až okolo 600-tisíc pracujúcich ľudí
prínos živnostníkov pre hospodárstvo Slovenska je obrovský, na hrubej produkcii a tvorbe pridanej hodnoty sa podieľa viac než 50 % zo všetkých podnikateľských subjektov
podľa údajov Sociálnej poisťovne v prvom kvartáli tohto roku platilo poistné z minimálneho vymeriavacieho základu viac ako 80 % všetkých živnostníkov
minimálne odvody logicky v budúcnosti generujú minimálne dôchodky
Viete, že...
... vo Fínsku je systém odvodov a daní flexibilný a živnostníci a podnikatelia si môžu vybrať z viacerých „levelov“ podľa toho, ako sa im darí a koľko chcú štátu platiť? Okrem toho im štát prvé štyri roky poskytuje zľavu z odvodov. Fíni sú dlhodobo v prvej päťke všetkých rebríčkov merajúcich to, ako veľmi je podnikanie zaťažujúce z pohľadu daní a odvodov. Fínskemu systému sa začína podobať aj systém maďarský a už aj v Česku to majú podnikatelia podstatne jednoduchšie, ako u nás.
„Sociálne“ odvody
Živnostník prvý rok podnikania odvody do Sociálnej poisťovne neplatí, ďalšie roky ich platí podľa reálneho príjmu na základe vymeriavacieho základu podľa daňového priznania. Živnostník, ktorý začal podnikať v minulom roku, sociálne odvody v roku 2021 neplatí. Koľko a či ich vôbec bude platiť, mu oznámi Sociálna poisťovňa v júli alebo októbri na základe jeho daňového priznania za uplynulé zdaňovacie obdobie.
V roku 2021 pre povinne poistenú SZČO platí:
minimálny mesačný vymeriavací základ 546 €,
povinné poistné vyplývajúce z minimálneho mesačného vymeriavacieho základu: 180,99 €,
SZČO, ktoré poberajú starobný, výsluhový a predčasný dôchodok platia minimálne mesačné poistné 148,23 €,
maximálny mesačný vymeriavací základ je 7 644 € a z neho vyplývajúce mesačné poistné je 2 533,98 €,
SZČO, ktoré poberajú starobný, výsluhový a predčasný dôchodok platia maximálne mesačné poistné 2 075,34 €.
Vymeriavací základ SZČO sa určuje vzorcom:
Čiastkový základ dane : koeficient 1,486 : 12
Čiastkový základ dane nie je pri tomto výpočte znížený o zaplatené poistné na povinné verejné zdravotné poistenie a poistné na povinné sociálne poistenie SZČO.
Percentuálny podiel poistného
Každá SZČO platí tento rok povinné poistné takto:
na nemocenské poistenie 4,4 % z vymeriavacieho základu,
na starobné poistenie 18 % z vymeriavacieho základu, ak nie je sporiteľom starobného dôchodkového sporenia,
na starobné poistenie 12,75 % z vymeriavacieho základu, a na povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie 5,25 % z vymeriavacieho základu, ak je sporiteľom starobného dôchodkového sporenia,
na invalidné poistenie 6 % z vymeriavacieho základu.
Náš tip
Nespoliehajte sa na vygooglené kalkulačky výpočtov odvodov z rôznych, často pofidérnych alebo neoveriteľných zdrojov. Jediné garantované kalkulačky na informatívny výpočet poistného pre povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistenú SZČO sú k dispozícii na portáli Sociálnej poisťovne.
Prečo musíme platiť „sociálne odvody?“
Odpoveď znie: pretože si nimi „predplácame“ nároky na rôzne dávky. Samozrejme nie v priamej úmere, určite nedostaneme od štátu na dôchodku toľko, koľko za roky práce odvedieme. Náš dôchodkový systém je kombináciou zásluhového a solidárneho. Zjednodušene: z našich odvodov nebudú platené naše dôchodky a nemocenské dávky. Sociálna poisťovňa z našich odvodov vypláca dôchodky a nemocenské dávky tým, ktorí na ne majú aktuálne nárok.
Dávky vyplácané z dôchodkového poistenia:
starobný dôchodok,
predčasný starobný dôchodok,
invalidný dôchodok,
vdovský dôchodok,
vdovecký dôchodok,
sirotský dôchodok,
vyrovnávací príplatok.
Dávky vyplácané z nemocenského poistenia:
nemocenské,
ošetrovné,
materské.
Zdravotné odvody
Povinné odvody do zdravotnej poisťovne rieši Zákon č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení.
Živnostníčky a živnostníci, ktorí rozbehli podnikanie v minulom roku, platili vlani zákonné minimálne mesačné zdravotné odvody 70,91 €. Tento rok táto minimálna mesačná suma opäť stúpla – na 76,44 €. SZČO platia zdravotné odvody svojim zdravotným poisťovniam prostredníctvom platieb do štátnej pokladnice.
Všetky SZČO podnikajúce dlhšie platia tento rok odvody vypočítané v ročnom zúčtovaní zdravotného poistenia za predminulý rok, ktoré dostali v lete alebo na jeseň minulého roka. Niekedy je suma poistného vyššia, ako v minulom roku, často ostáva nemenná a závisí samozrejme od výšky zárobku. Zdravotné poistenie sa platí vo forme preddavkov. Ak v aktuálnom ročnom zúčtovaní zdravotného poistenia za minulý rok nájdete celkovú sumu ročných odvodov vyššiu, ako sumu preddavkov, budete musieť doplatiť nedoplatok.
Výsledok ročného zúčtovania môže byť aj plusový a dostanete preplatok alebo môže byť aj nulový. Nemusíte hľadať kalkulačka a rátať – vaša zdravotná poisťovňa má zákonnú povinnosť urobiť to za vás. Podkladom pre výpočet sú vaše skutočné príjmy, pre určenie ktorých je kľúčový opäť vymeriavací základ podľa vášho daňového priznania. Tento rok začali niektoré zdravotné poisťovne rozosielať ročné zúčtovania za rok 2020 už v júni, musia tak urobiť do:
30. 9. 2021, ak ste podali daňové priznanie v štandardnom termíne,
31.10. 2021, ak ste využili predĺženú lehotu podania daňového priznania,
31. 12. 2021, ak je výsledkom ročného zúčtovania preplatok alebo nedoplatok nižší ako 5 €.
Platíme veľa či stále málo?
Pomerne čerstvé úvahy o „zrovnoprávnení“ odvodov zamestnancov a živnostníkov z dielne ministerstva financií sú postavené – dúfajme – na vode a snáď zostanú v kategórií úvah. Odvodovo-daňové zaťaženie živnostníkov a zamestnancov sú prakticky neporovnateľné položky. V každom prípade je na Slovensku už niekoľko rokov daňovo-odvodové zaťaženie všetkých, ktorí pracujú, či už ako zamestnanci alebo živnostníci, jedno z najvyšších v Európe. Odvody každoročne, síce mierne, ale rastú, pretože rastie aj cena práce a aj minimálna priemerná mzda. Relatívne vysoké odvody sú určite jeden z dôvodov, prečo u nás počet živnostníkov nestúpa, ale v posledných rokoch naopak klesá.