Zodpovednosť zamestnanca za škodu: Všetko, čo by ste o nej mali vedieť
V pracovnom aj osobnom živote nastávajú situácie, kedy spôsobíte rôzne škody. Niekedy je to z dôvodu nešťastnej náhody, inokedy má na to vplyv prostredie, kde sa nachádzate. Tak či onak, zodpovednosť za škodu je kľúčová. Vybrať si ju môžete ako pripoistenie k určitému balíku poistenia alebo ako samostatný produkt, ktorý sa vám bude hodiť najmä v práci. Čo všetko kryje a ako funguje?
Čo znamená zodpovednosť za škodu?
V pracovnom vzťahu medzi zamestnancom a zamestnávateľom platí niekoľko povinností. Jednou z hlavných, ktoré musí dodržať zamestnávateľ, je vytvoriť vhodné pracovné podmienky. Vďaka nim môžu jeho zamestnanci plniť všetky svoje pracovné povinnosti bez toho, aby sa báli, že sa im niečo stane alebo že niečo pokazia.
Na druhej strane, v tejto oblasti má povinnosť aj samotný zamestnanec. Ten sa musí správať tak, aby svojím počínaním neohrozil svoj život alebo život niekoho iného. Musí takisto pracovať tak, aby nezničil majetok firmy, prípadne ho nejako nepoškodil.
Nehľadiac na to, ako sa snaží jedna alebo druhá strana, občas sa stanú veci, ktoré neočakávate. Sú to napríklad situácie, keď sa prístroj zničí aj pri správnom používaní alebo keď sa niektorý zo zamestnancov zraní. Kedy zodpovedá za škodu zamestnanec a ako sa v takýchto prípadoch postupuje?
Kedy zodpovedá za škodu zamestnanec?
Zamestnanec zodpovedá za škodu v niekoľkých situáciách. Platí, že na to, aby sa tak stalo, musia byť splnené viaceré podmienky:
zamestnanec poruší povinnosti vyplývajúce z pracovného pomeru – v praxi to znamená napríklad situáciu, keď zamestnanec nevenuje pozornosť činnosti, ktorú vykonáva,
zamestnanec spôsobil škodu svojím konaním – znamená to, že ju buď spôsobil úmyselne, alebo z dôvodu nedbanlivosti,
zamestnávateľovi reálne vznikla škoda.
Na to, aby zamestnanec zodpovedal za škodu, musia byť všetky tri podmienky splnené naraz. Ak by sa teda stalo, že je porušená len jedna podmienka, škoda nie je na zamestnancovi.
Ako zamestnávateľ musíte všetky tieto tri skutočnosti aj dokázať. Ak sa niečo také nedá, zamestnanec za škodu nebude zodpovedať. Výnimku tvoria situácie, keď je medzi subjektmi podpísaná dohoda o hmotnej zodpovednosti alebo keď zamestnanec stratí zverenú vec, pri ktorej sa táto dohoda zvyčajne podpisuje.
Zodpovednosť za škodu sa využíva aj pri úmyselnom konaní proti dobrým mravom. Problém v tomto smere je ten, že pojem „dobré mravy” nie je definovaný v zákonníku. Je preto ťažšie využiť ho vo svoj prospech. Z praxe ale platí, že pod týmto slovným spojením sa myslí úmyselné konanie priečiace sa morálnym pravidlám. K nim patrí napríklad slušnosť, ohľaduplnosť, vzájomný rešpekt a porozumenie.
Nezabúdajte na oznamovaciu povinnosť
Problém pre zamestnanca by mohol vzniknúť aj vtedy, ak by zabudol na svoju oznamovaciu povinnosť. Ako pracovník pre nejakú spoločnosť máte povinnosť oznámiť hrozbu škody, a to vedúcemu alebo zamestnávateľovi. Voči hrozbe škody by ste preto mali zakročiť.
Zákrok vás ani vaše blízke okolie nesmie nijakým spôsobom ohroziť. V prípade, že by ste niečo takéto riskovali, je nutné túto skutočnosť ohlásiť a nechať to na odborníkov.
Kedy zamestnanec nezodpovedá za škodu?
Zamestnanec nezodpovedá za škodu vo viacerých situáciách. Je to napríklad vtedy, keď sa snaží odvrátiť hrozbu a dôjde pri tom ku škode. Za škodu takisto nezodpovedá z dôvodu podnikateľského rizika. Inak povedané, škody a straty vzniknuté nepozornosťou alebo škody spôsobené v skúšobnej výrobe.
Do tohto typu rizika patria aj škody spôsobené prirodzenými vlastnosťami materiálov a produktov.
Rada odborníka
Pri náhrade škody je takisto dôležité zistiť, či zodpovednosť nesie len zamestnanec, alebo aj zamestnávateľ. Ak škoda vznikla kvôli porušeniu niektorých povinností zamestnávateľa, na úhrade škôd sa musí spolupodieľať.
Kedy je možné uzatvoriť spoločnú hmotnú zodpovednosť?
Spoločná hmotná zodpovednosť je určená pre zamestnancov pracujúcich na spoločnom pracovisku, ktorí majú byť hmotne zodpovední. Jej predmetom je, že v situáciách škôd za ne budú zodpovedať všetci zamestnanci spoločne. Tento typ zodpovednosti sa využíva najmä v obchodoch, kde je viac predavačov.
Náhrada škody
Keď sa náhodou stalo, že je zamestnanec zodpovedný za škody, je nutné nahradiť ich. Náhrada má dve podoby. Škoda sa buď odstráni, alebo sa nahradí v peniazoch. Zákonník práce upravuje limity náhrady za účelom ochrany zamestnancov. Limity sa odvíjajú podľa druhu spôsobenej škody:
Náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca nesmie u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Toto obmedzenie neplatí, ak ide o osobitnú zodpovednosť zamestnanca podľa § 182 až 185, ak bola škoda spôsobená pod vplyvom alkoholu, po požití omamných látok alebo psychotropných látok.
Ak bola škoda spôsobená úmyselne, môže zamestnávateľ okrem skutočnej škody požadovať aj náhradu ušlého zisku, ak by jej neuhradenie odporovalo dobrým mravom.
Nezabudnite na poistenie
Náhrada škôd z dôvodu zodpovednosti môže byť finančne veľmi náročná. Vyhnite sa neočakávaným situáciám a vybavte si výhodné poistenie. Jeho výška sa odvíja od typu zamestnania a mesačného príjmu. Porovnajte si najvýhodnejšie možnosti a uistite sa, že ste krytí v každej životnej situácii.